Vlhkosť (vodná para) obsiahnutá v stavebných dieloch alebo materiáloch prestupuje do okolitého vzduchu. Tým sa zvyšuje vlhkosť vzduchu a dochádza k vzniku plesní, hniloby, korózie, odlupovaniu farebných vrstiev a iných nežiaducich škôd. Odvhčovače predstavujú efektívny spôsob, ako vlhkosti zamedziť.
1. Príčiny problémov s vlhkosťou:
- Vlhkosť a mokro preniknú aj cez hrubé betónové steny a nepomôžu ani dobre zaizolované okná a dvere.
- Množstvo vody použitej pri výrobe betónu, malty, omietky a pod. sa v závislosti od okolností odparí po jednom až dvoch mesiacoch.
- Rovnako tak sa veľmi pomaly uvoľňuje vlhkosť zhromaždená v múroch po zatopení, napr. pri povodniach.
- Zdrojom vlhkosti môže byť tiež v uložený materiál.
2. Vplyv vlhkosti vzduchu na rýchlosť korózie (obr. 1):
- Je zrejmé, že rýchlosť korózie pod 50 % relatívnej vlhkosti vzduchu (r. v. ) je minimálna a pod 40 % r. v. je zanedbateľná.
- Od 60% r. v. rýchlosť korózie značne stúpa. Táto hranica škôd na kovu v dôsledku vysokej vlhkosti vzduchu platí aj pre mnoho iných materiálov, napr. pre práškové látky, obaly, drevo alebo elektronické prístroje.
3. Výhody odvlhčovania oproti vykurovaniu a vetraniu:
- Energetické náklady sa obmedzia iba na daný priestor. Odvlhčovacím procesom uvoľnené teplo sa vráti späť do miestnosti.
- Pri správnom použití sa spotrebuje len približne 25 % energie, ktorá musí byť spotrebovaná na princípe vykurovania a vetrania.
4. Relatívna vlhkosť vzduchu:
Vzduch v našom prostredí je zmesou plynov a vodnej pary. Množstvo vody vo vodnej pare je udávané v gramoch na kilogram suchého vzduchu (absolútny obsah vody). 1 m³ vzduchu váži cca 1,2 kg pri 20 °C.
V závislosti od teploty môže každý kilogram vzduchu prijať len určité množstvo vodnej pary. Ak je dosiahnutá maximálna hodnota, hovorí sa o nasýtenom vzduchu, ktorý má r. v. 100 %. Relatívnou vlhkosťou vzduchu sa rozumie pomer medzi v určitom čase vo vzduchu obsiahnutého množstva vodnej pary a maximálne možným množstvom vodnej pary pri rovnakej teplote. Schopnosť vzduchu prijímať vodnú paru sa zvyšuje so stúpajúcou teplotou. To znamená, že maximálne možný (= absolútny) obsah vody vo vzduchu je so stúpajúcou teplotou väčší:
Pri ohriatí vzduchu je schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary väčšie. Obsiahnuté množstvo vodnej pary vo vzduchu zostáva rovnaké a relatívna vlhkosť vzduchu klesá. Oproti tomu pri ochladení vzduchu je schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary menšie. Vo vzduchu obsiahnuté množstvo vodnej pary zostáva rovnaké a relatívna vlhkosť vzduchu stúpa. Pri ďalšom ochladzovaní vzduchu sa schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary redukuje, až je vo vzduchu obsiahnuté množstvo vodnej pary rovnaké. Potom hovoríme o tzv. „rosnom bode“. Ak je vzduch ochladený pod rosný bod, je obsiahnuté množstvo vodnej pary väčšie ako maximálne možné množstvo vodnej pary. Vylučuje sa vodná para. Táto kondenzuje na vodu. Vzduch sa zbaví vlhkosti. Príkladom kondenzácie sú orosené okenné tabuľky v zime alebo zarosené fľaše so studeným nápojom.
5. Proces odvlhčovania (obr. 2):
- Na povrchu stien či inventára dochádza k odparovaniu vlhkosti = prechod v podobe vodnej pary do okolitého ovzdušia.
- Vzduch zmiešaný s vodnou parou prechádza odvlhčovačom. Odvlhčený a súčasne mierne ohriaty vzduch opúšťa prístroj, aby prijal ďalej sa obnovujúce množstvo vodnej pary.
- Vlhkosť obsiahnutá v materiáli sa postupne redukuje. Tak dochádza k vysúšaniu materiálu.
